Mesiac čo mesiac, počas „týchto dní“, milióny žien otvoria balenie jedného z produktov, ktoré sa označujú za „superabsorpčné“, a pokračujú vo svojej každodennej rutine. Len veľmi málo žien v skutočnosti vie, že nič nie je neškodnejšie než výrobok používaný ako bariéra medzi telom a oblečením, ako je to v prípade hygienickej vložky.
Pod nadýchanou vrstvou (v mnohých prípadoch aj parfumovanou) sa skrýva až 90 % plastu: polyetylén, polypropylén, polyester, akrylové lepidlá a superabsorpčné častice polyakrylátu sodného. Pri kontakte s trením, teplom a vlhkosťou sa tieto materiály môžu rozpadnúť na mikroskopické častice (nazývané mikroplasty), ktoré ľudské oko nevidí, no pokožka, sliznice a životné prostredie áno.
V 90. rokoch sa po prvýkrát hovorilo o „syndróme toxického šoku spojenom s tampónmi“. O tri desaťročia neskôr sa diskusia posunula ďalej: podozrenie, že v organizme vyvolávajú nežiaduce reakcie a účinky, sa netýka iba baktérií, ale aj drobných polymérov. Ak tampón testovaný v laboratóriu uvoľňuje až 17 miliárd nanoplastov, predstav si, aké množstvo sa uvoľní počas roka používania počas menštruácie. 
Stručne o pozadí:
-
V Rumunsku žena použije v priemere 240 hygienických vložiek ročne.
-
Na celom svete sa ročne vyhodí viac ako 45 miliárd hygienických vložiek a tampónov.
-
Keďže každá obsahuje 2–5 g plastu, hovoríme o približne 225 000 tonách jednorazového plastu ročne.
A skutočný problém sa skrýva v nanoškále: častice menšie ako 5 mm, respektíve 1 µm, ktoré sa nedajú odfiltrovať ani rozložiť, sa už nachádzajú v pitnej vode, okolitom ovzduší a, prekvapivo, aj v našich reprodukčných orgánoch.
Skrytý plast v hygienických vložkách by mal byť pre nás dôvodom na väčšie znepokojenie!
Väčšina hygienických vložiek na trhu sa skladá zo štyroch vrstiev: vonkajšia polyetylénová fólia (proti pretekaniu), vrstva superabsorpčného jadra (polyakrylát sodný), polypropylénová sieťka (ktorá je v priamom kontakte s pokožkou) a akrylové lepidlo na zadnej strane. Počas pohybu sa z týchto komponentov uvoľňujú mikro a nanovlákna a testy in vitro preukázali, že simulované trenie počas 8 hodín môže uvoľniť zo samotného výrobku státisíce vlákien. 
Vzniknuté mikroplasty nezostávajú na povrchu kože. Vďaka svojej veľkosti môžu prenikať cez mikroporanenia a elektrostaticky nabité polyméry sa môžu zachytávať na bunkových proteínoch. Dlhodobý kontakt s pokožkou vulvy aj zvýšená vlhkosť vytvárajú vhodné podmienky na transdermálne vstrebávanie. Výskum publikovaný v roku 2023 ukázal, že vaginálne keratinocyty absorbovali častice polyetylénu s veľkosťou 200 nm už 4 hodiny po expozícii, čo viedlo k oxidačnému stresu, zníženiu životaschopnosti buniek a spusteniu apoptózy. 
Ďalšie štúdie na hlodavcoch naznačujú, že prehltnuté alebo vstrebané mikroplasty sa môžu dostať do maternice a vaječníkov, kde prispievajú k úbytku folikulov a narušeniu hormonálnej rovnováhy, čo môže mať vplyv na plodnosť. 
V roku 2024 čínski výskumníci identifikovali fragmenty polystyrénu a polyetylénu v tkanivách odobratých pacientkam s ovariálnymi cystami a adenomyózou, čím potvrdili, že expozícia nezostáva len na povrchu tela. Vo februári 2025 európsky tím po prvýkrát zaznamenal mikroplasty v ľudskej folikulárnej tekutine – tej istej tekutine, ktorá vyživuje vajíčko pred ovuláciou. Výsledok vyvoláva obavy o reprodukčné zdravie a možné medzigeneračné účinky. 
Čo hovorí veda? Najrelevantnejšie lekárske štúdie
V roku 2022 tím z Middlesex University rozobral 24 komerčných značiek štandardnou metódou „Syngina“ (zvyčajne používanou na testovanie absorpcie) a každú vrstvu analyzoval elektrónovým mikroskopom, metódami FT-IR a Ramanovou spektroskopiou.
Výsledok bol priam šokujúci, dokonca aj pre odborníkov: polovica výrobkov obsahovala syntetické vlákna v kontakte s vaginálnou sliznicou a z niektorých sa uvoľnilo až 17 miliárd nanoplastových častíc z jediného tampónu, keď testovací roztok napodobňoval pH a teplotu vaginálneho sekrétu. Tím vypočítal, že pri priemernej spotrebe 11 000 tampónov za život ženy by kumulatívna expozícia mohla presiahnuť 90 000 miliárd plastových častíc – množstvo, ktoré organizmus ani čistiace systémy nedokážu odfiltrovať. 
Prečo je toto číslo dôležité? Nanoplasty (<100 nm) sú dostatočne malé na to, aby prešli cez póry pokožky, prenikli do krvného obehu a prenášali prísady (ftaláty, bisfenoly) priamo k orgánom. Ich veľký povrch navyše funguje ako špongia na perzistentné znečisťujúce látky, ktoré sa už nachádzajú v životnom prostredí, a zvyšuje tak ich toxicitu.
Experiment na vaginálnych keratinocytoch
Vedeli sme, že mikroplasty sa môžu dostať na pokožku, ale nie že môžu skutočne „preniknúť“ do buniek pohlavného ústrojenstva! V júli 2023 talianske výskumníčky vystavili kultúry ľudských vaginálnych keratinocytov polyetylénovým časticiam s veľkosťou 200 nm-9 µm. Už za 48 hodín sa častice vo veľkom množstve dostali do buniek, narušili aktínový cytoskelet a spustili apoptózu; po 72 hodinách sa hladina reaktívnych foriem kyslíka zdvojnásobila a gény zodpovedné za opravu DNA sa deregulovali.
Prekvapenie priniesla epigenetická analýza: aj po ukončení expozície zostala expresia metyl- a demetyltransferáz zmenená, čo naznačuje možné účinky urýchleného starnutia tkaniva. 
Jednoducho povedané, ak sa na vulválnej pokožke počas cyklu objavia mikrotrhlinky (podráždenie, trenie o spodnú bielizeň), prirodzená bariéra sa stenčuje. Častice veľkosti vírusov tak môžu prenikať ešte ľahšie a zhoršovať opakované infekcie alebo chronické zápaly.
Mikroplasty v ľudskej folikulárnej tekutine
Najznepokojujúcejšia štúdia bola publikovaná v marci 2025: taliansko-čínsky konzorcium analyzovalo folikulárnu tekutinu (živné prostredie, v ktorom dozrieva vajíčko) od 19 žien, ktoré podstupovali IVF.
Pomocou mikroskopie „Ramanov laser” identifikovali 1 739 mikroplastových častíc (21 % z celkového počtu detegovaných pevných častíc) vrátane polyetylénu, polypropylénu a PET s veľkosťou pod 10 µm. U 14 účastníčok sa našli polyméry <5 µm, ktoré sú dostatočne malé na to, aby prenikli do oolemy (membrány oocytu) u laboratórnych zvierat. Výskumníci zaznamenali nepriamu koreláciu (v tejto malej vzorke štatisticky nevýznamnú) medzi hustotou mikroplastov a mierou dozrievania oocytov. 
Aj keď ženy nepodstupujú IVF, výsledok je napriek tomu relevantný: folikulárnu tekutinu prekrvuje ovariálna krv; každá dostatočne malá častica prítomná v krvnom obehu (či už prehltnutá, vdýchnutá alebo absorbovaná cez kožu z hygienickej vložky) sa môže dostať do tej istej mikro niky, kde sa tvorí genetický materiál budúceho dieťaťa.
Potvrdenie mechanizmov a dlhodobých účinkov
Štúdie „in vivo“ umožňujú kontrolovanú expozíciu a podrobné pitvy. V najcitovanejšej práci (J Hazard Mater, 2022) dostávali samice myší polystyrén s veľkosťou 1 µm počas 35 dní. Častice sa nahromadili vo vaječníkoch, znížili mieru extrúzie prvého pólového telieska a zhoršili kvalitu oocytov, pričom sa súčasne zvýšilo množstvo voľných radikálov a znížila hladina glutatiónu. 
Novšie experimenty s nanoplastmi s veľkosťou 70 nm, podávanými gravidným samiciam perorálne, ukázali:
• spomalenie embryonálneho rastu a častejšia resorpcia plodov;
• poruchy vylučovania progesterónu u matky;
• prenos častíc do pečene a mozgu novonarodených mláďat. 
Tieto výsledky naznačujú kaskádový mechanizmus: oxidačný stres ➔ zápal vaječníkov ➔ narušenie hormónov ➔ nekvalitné oocyty ➔ znížená plodnosť a prípadné medzigeneračné účinky.
Súvisiace dôkazy z ďalších reprodukčných tkanív
V roku 2020 sa po zistení mikroplastov vo všetkých šiestich placentách skúmaných v talianskej štúdii dostal do lekárskeho slovníka pojem „Plasticenta“. Úlomky s veľkosťou 5–10 µm sa nachádzali v choriových klkoch – presne v oblasti výmeny živín medzi matkou a plodom. Neskôr ďalšie výskumné tímy potvrdili prítomnosť častíc v 100 % testovaných placent, ale aj v tkanivách maternice odobratých pacientkam s adenomyómom a ovariálnymi cystami.  
Kľúčové zistenie: menštruácia je v podstate mesačné odlúčenie vnútornej vrstvy maternice. Ak sa plast dostane do endometria a vaječníka, vzniká opakované časové okno, počas ktorého môžu úlomky do tela vstupovať alebo z neho odchádzať, čím sa expozícia zvyšuje.
Čo to znamená v praxi?
Ak tampón uvoľňuje čo i len 1 miliardu častíc a vrstva menštruačnej bielizne z organickej bavlny ich neuvoľňuje vôbec, prechod na materiály s certifikátom GOTS už nie je iba ekologickým gestom, ale vedecky podloženým krokom na ochranu plodnosti.
Príklad: žena so silnou menštruáciou používa 20 tampónov mesačne. Pri konzervatívnom odhade 3 miliardy nanočastíc na tampón dosahuje mesačná expozícia 60 miliárd, čo zodpovedá hmotnosti plastu z jednorazového pohára rozdrveného na veľkosť vírusov.
Ekologický vplyv
Každá vložka vyhodená do koša sa v podstate stáva odpadom, ktorý sa na vzduchu alebo na skládke rozkladá vplyvom svetla a oxidácie. Dážď splachuje mikročastice do pôdy a vôd, kde ich požierajú červy a ryby, a napokon sa vracajú do potravinového reťazca. Rieka Ganga každoročne odnáša približne 10 000 ton menštruačného odpadu do Indického oceánu (výrečný príklad neúmyselného „exportu“ polymérov).  
Analýzy životného cyklu ukazujú, že jedno balenie vložiek produkuje o 25 % viac emisií CO₂ ekvivalentu než balenie tampónov z organickej bavlny a 7-krát viac než menštruačný kalíšok používaný opakovane počas 10 rokov. 
Čo robiť?!
V prvom rade si vyber overené prírodné materiály
Hľadaj výrobky s certifikáciou GOTS (Global Organic Textile Standard) alebo OEKO-TEX ® Standard 100; tie obmedzujú obsah pesticídov, farbív a plastových zvyškov. Nebielená bavlna alebo mechanicky spracovaný bambus znižujú riziko vystavenia syntetickým polymérom.
Objav ekologické riešenia
Patrí sem menštruačný kalíšok Femieko zo zdravotníckeho silikónu (s životnosťou približne 10 rokov), menštruačné disky na opakované použitie (nájdeš ich tiež vo Femieko; sú vhodnejšie na športové aktivity, pretože poskytujú ochranu až 12 hodín) alebo menštruačná spodná bielizeň na opakované použitie(zložená z vrstiev merino vlny a materiálu Tencel, ktorú možno prať pri 40 °C).
Štúdie naznačujú, že menštruačný kalíšok používaný desať rokov môže znížiť uhlíkovú stopu o 94 % v porovnaní s jednorazovými vložkami. 
Prečítaj si etiketu aj informácie o použitom lepidle!
Termoplastické lepidlá môžu obsahovať ftaláty alebo bisfenoly. Ak na obale nie je jasne uvedený použitý materiál a jeho pôvod, je dôvod na opatrnosť.
Dbaj na hygienu a správny postup prania
Opakovane použiteľné výrobky ihneď opláchni studenou vodou a potom ich vyper pri miernej teplote bez syntetických aviváží. Šetrné pracie prostriedky na báze rastlinného mydla obmedzujú zvyšky chemikálií.
Zodpovedne ich vyhadzuj
Ak napriek tomu používaš jednorazové výrobky, nevyhadzuj ich do toalety. Zabaľ ich do papiera a vyhoď do komunálneho odpadu. Niektoré siete lekární majú zavedené programy separovaného zberu hygienických vložiek, no je dôležité overiť si ich dostupnosť.









